Ak sa chceme baviť o konšpiračných teóriách je treba si na začiatok zadefinovať samotný pojem konšpiračná teória. Jednu z definícii ponúka aj wikipédia:

“Konšpiračná teória (či teórie sprisahania) je názor na ľubovoľné téma, ktoré predpokladá, že istá skupina ľudí vedome a tajne pôsobí v neprospech zostatku spoločnosti. Vyznávači konšpiračných teórií si obvykle myslia, že touto skupinou je vláda, predstavitelia tajných organizácií, jednej či viacerých spoločne pôsobiacich korporácií alebo predstavitelia určitých národov či náboženstiev, občas aj mimozemské civilizácie.”

Keďže sa konšpiráciami zaoberám už dlhšie (asi 3 roky) považujem spomenutú definíciu wikipédie za nepresnú. Konšpirácie sa väčšinou dotýkajú tém ekonomických, politických, vojenských či technických. Konšpirácie nie je možné jednoducho a väčšinou ani priamo potvrdiť či vyvrátiť, ak áno nie sú naďalej konšpiráciami ale konštatovaniami reality na jednej strane či klamstvami na strane druhej. Konšpiračné teórie používajú ako dôkazný materiál rozličné vyjadrenia tlače, televízne reportáže a dokumenty, články na internete rovnako ako vyjadrenia ľudí, symboliku, numerológiu, historické pramene, vedecké zistenia a to určitým, špecifickým spôsobom smerujúcim k často vopred stanoveným záverom. Mnohé konšpirácie marginalizujú, vytrhávajú z kontextu či vynechávajú fakty, ktoré nezapadajú do teórie. Pri skutočne dobre spracovanej konšpiračnej teórií je človek schopný behom hodiny uveriť, že je mimozemšťan, či žije v Matrixe, pretože dokážu veľmi sugestívne a nenásilne ovplyvňovať nielen vedomie ale aj podvedomie človeka, predovšetkým jeho túžbu po tajomstve a vedomostiach, ktorými vládne len veľmi málo ľudí.

Nesúhlasím s tvrdením, že konšpirácie sú konšpiráciami len preto, že idú proti väčšinovému názoru či tomu čo nám prezentujú každý deň média alebo politici. Ak by som totiž prijal toto tvrdenie tak moja viera v to čo nám predkladajú a tvrdia by musela byť úplná a čokoľvek čo by narúšalo obraz skutočnosti nimi tvorený by bola konšpirácia.

Konšpiračné teórie sa primárne zaoberajú tajnými, väčšinou okultnými organizáciami existujúcimi už od dôb Babylonu. Pokúsim sa vymenovať aspoň tie najznámejšie a najvýznamnejšie:

Kult Ízis, Eleuzínske mystéria, Wicca, Delfské orákulum, Triády, Gnosticizmus, Druidi, Alchymisti, Templári, Haššašíni, Maltézsky rytieri, Adamiti, Bratstvo ruže a kríža, Jakuza, Slobodní murári, Ilumináti, Teosofická spoločnosť, Hermetický rád zlatého úsvitu, Lebka a kosti, Thule, Čierne slnko, Bilderbergova skupina.

Niekto môže namietať, že taký Bilderberg nie je tajná organizácia. Na prvý pohľad je to naozaj trocha šokujúce ale z nasledujúcej definície jasne pochopiteľné:

“Tajná spoločnosť je organizácia, ktorá svoje aktivity tají pred osobami, ktoré nie sú jej členmi.”

Opäť je zdrojom wikipédia. Definícia je pomerne široká a môže do nej ľahko zapadnúť napríklad aj rodičovské združenie na základnej škole. Je rodičovské združenie tajná organizácia? Väčšina z nás odpovie nie. Preto by som doplnil, že tajné organizácie sa vyznačujú veľmi zložitou väčšinou pyramídovou hierarchickou štruktúrou v ktorej nikto nevie s istotou kto je nad ním a komu vlastne slúži. Najmocnejšie tajné organizácie sú viacnásobne ukryté v hierarchiách iných organizácií. Väčšina je polooficiálna, niektoré akoby ani neexistovali, respektíve dôkazov je veľmi málo a sú pomerne ľahko spochybniteľné. Klasickým postupom je, keď svoju činnosť ukrývajú za odlišné myšlienky a činy ako sú ich vlastné. Na značnú časť z nich existuje veľa nepriamych dôkazov, vyjadrení bývalých členov či dokumenty, ktoré nemali uzrieť svetlo sveta. Tajné organizácie taktiež využívajú pestrú pre nečlenov nečitateľnú symboliku pomocou ktorej sa dorozumievajú. Ide vlastne o druh kódovania pričom je možné použiť všetko. Katedrály postavené v renesancii sú vraj plné tajných symbolov, ktoré do nich zapísali ich stavitelia. Nech už je činnosť spomínaných organizácií akákoľvek konšpiračné teórie sa zaoberajú predovšetkým ich pôsobením a ovplyvňovaním diania vo svete a to ako v histórii tak aj v súčasnosti.

Ak sa vrátime k skupine Bilderberg, ktorú som definoval ako tajnú organizáciu tak je treba povedať, že svoje stretnutia tají maximálnou mierou, novinári nemajú najmenšiu šancu a účastníci na otázky o čom rokovali či aké závery prijali nikdy neodpovedajú. Podotýkam, že stretnutí sa zúčastňujú vysoko postavené osobnosti z oblasti politiky, ekonomiky, vojenstva, médií a vysokých škôl. Jediný človek zo slovenskej republiky, ktorý sa zúčastnil rokovaní skupiny Bilderberg je predchádzajúci minister financií Ivan Mikloš.

Konšpirácie možno triediť do skupín podľa rozličných kritérií. Najčastejšími sú kritéria: časové, geografické, politické, náboženské, etnické, rodové, majetkové, kritéria rozličného počtu a zoskupenia tajných organizácií, či dokonca konšpirácie založené na sexuálnom presvedčení a pohlaví.

V dnešnej dobe je konšpirácii nepreberné množstvo, medzi najznámejšie patria: NWO, 11. September 2001 a Moon Hoax, ktoré si ďalej bližšie rozoberieme.

NWO (New World Order alebo Nový svetový poriadok) je teória založená na globalizácií, popredných osobnostiach a tajných organizáciách Bilderberg, Lebka a kosti, Slobodomurári, Ilumináti, vrátane niekoľkých ďalších. NWO predpokladá postupné zjednocovanie sveta pod tzv. korpograciu. Korpogracia je zoskupenie nikým nevolených nadnárodných firiem a spoločností ktoré prostredníctvom peňazí, manipulačnej sily vlastnených médií, lobingu, politiky a vydierania dosahujú svoje ciele. Väčšina štátov je dnes ekonomicky slabšia ako tie najsilnejšie spoločnosti na svete, nehovoriac o tom akú silu môžu mať ich rozličné zoskupenia, ktoré by ekonómovia nazvali kartelom. NWO taktiež predpokladá zapojenie popredných svetových politikov, univerzitných pedagógov, filantropov, manažérov, politológov a spolieha sa na ohlupujúci efekt médií. Ak nemáte priestor v médiách pre svet neexistujete, nik sa o vás nedozvie a naopak. Respektíve kto má moc nad médiami utvára realitu. Vidieť to predovšetkým pri utváraní mienky o arabských krajinách a pomeroch v nich na základe televíznych reportáží. Typická predstava Američana o arabovi pozostáva z výbušnín C4, samopalu a mačety ako sa s oviazanou šatkou okolo hlavy rúti na nič netušiacich novinárov či turistov. NWO má úspech predovšetkým vďaka nezáujmu ľudí o dianie vo svete a jeho konečným cieľom je nastoliť vládu vybraných organizácií, rodov a osobností nad čo najväčšou časťou sveta. Samotná existencia NWO je však ťažko dokázateľná.

Konšpiračné teórie o 11. septembri sú už natoľko podložené množstvami výpovedí, záznamami, simuláciami, experimentmi a ťažko spochybniteľnými technickými detailmi odborníkov na demolácie a stavby, že väčšinu z týchto teórií už podľa mňa naďalej nie je možné nazývať konšpiráciami. ‘Niečo smrdí v štáte Dánskom’, niečo po čom nasledovali dve nezmyselné vojny, Irak a Afganistan boli zaťažené úvermi, do krajín sa dostalo veľa amerických ropných spoločností v túžbe po čiernom zlate, HDP Spojených štátov amerických narástol v dôsledku zbrojenia sa a moslimské štáty boli uvrhnuté do chaosu s cieľom prerobiť ich spôsob života na západný model. Posledne sa nechal počuť sám ‘veľký’ Barack Obama, že udalosti okolo dvojičiek je nutné znova prešetriť vzhľadom na nový dôkazný materiál. Nazval by som to skôr uprataním svinstva ak sa niečo také vôbec chystá.

Moon Hoax (mesačný podvod) je konšpiračná teória tvrdiaca, že na mesiaci nikdy žiaden človek nebol a všetky tak známe výstupy a prechádzky po jeho povrchu boli natočené vo filmových štúdiách Hollywoodu. Teória stojí väčšinou na ôsmych bodoch, z ktorých stačí preukázať hoc aj jeden, aby obstála. V tomto prípade nejde o svetovládu, ropu, závratné sumy peňazí ani vojnu, ale len národnú hrdosť Američanov. Väčšinu bodov nie je problém vyvrátiť a stalo sa tak už veľa krát rozličnými skupinami vedcov. Ide napríklad o otázky: “Prečo nie je vidieť na fotkách z mesiaca žiadne hviezdy?”, “Prečo prach v okolí pristátia lunárneho modulu nie je zvírený?”, “Prečo nie sú tiene na fotkách rovnobežné?” Pre mňa jediným problémom ostávajú otázky: “Prečo na mesiac už viac ako 30 rokov nevkročila ľudská noha ak sme tam boli už koncom šesťdesiatych rokov?”

Príkladom tých naozaj chorých konšpirácií je teória o tajnej mesačnej základni Nemcov založenej úž počas druhej svetovej vojny, mimozemskom pôvode egyptských faraónov, Inkov či ovládaní ľudí prostredníctvom implantovaných mikročipov. Dalo by sa povedať, že konšpirácie sa najčastejšie triedia podľa uveriteľnosti, odlišnosti od každodennej reality či proste šialenosti reality ktorú prezentujú.

Typický príklad konšpirácii predstavujú dokumenty Zeitgeist, Zeitgeist: Addednum, Peniaze ako dlh či Endgame. Niektoré z nich som videl viac krát, zúčastnil som sa aj verejného premietania na Festivale Fantazie a následnej debaty. Pokúsim sa opísať tradičný, viac krát pozorovaný priebeh reagovania na spomínané dokumenty po ich prvom vzhliadnutí.

Prvým bodom je šok, záverečné titulky ešte bežia a divák sa na ne díva s prázdnym pohľadom v očiach. Ide o šok z toho čo človek videl a počul po ktorom nasleduje bezmyšlienkovité odmietnutie všetkého ako ‘blbostí’, ‘kecov’ či nepodložených klamstiev. Po pár minútach však v hlavách väčšiny ľudí začnú vŕtať pochybnosti: “Nie je na tom niečo pravdy? Čo keď sú niektoré, samozrejme len naozaj niektoré udalosti, ktoré popisujú naozaj tak ako ich popisujú?” Nasleduje pretočenie dokumentu späť k udalostiam, ktoré človeku najviac zarezonovali v mysli a hľadanie informácií na internete či pýtanie sa ľudí povolanejších. Ja som z počiatku ťažko veril, že peniaze sa vytvárajú naozaj len na základe ponuky, teda prepísaním položiek v databáze, nie sú ničím kryté, v obehu ich existuje stále väčšie a väčšie množstvo vďaka čomu je prítomná neustála inflácia, atď. Nakoniec som sa dozvedel, že to je pravda aj na predmete Makroekonómia. Potom ako si človek postupne overuje jednotlivé tvrdenia, príme alebo zamietne celú konšpiráciu, či jej časti. Tento postup je rovnaký, ako podľa šablóny pre drvivú väčšinu ľudí. Ľudia ťažko veria v niečo čo im média a okolie netvrdí pokiaľ sa neorientujú skôr na tajomstvá, na to čo nie je vidieť, virtuálne svety či budúcnosť.

Existujú dva pohľady na práve popísaný scenár, ktoré od seba nemajú ďaleko. Človek ktorý odmieta akékoľvek konšpirácie a verí, že všetko je tak ako mu to prezentuje okolie povie, že ide o klasický príklad vymývania mozgov. Na druhej strane ľudia, ktorí ešte nie sú stratení, teda pevne zviazaný s existujúcim systémom povedia, že sa jedná o proces otvorenia očí a začiatok naozajstného uvažovania kritickým myslením. Nejde ani tak o to či má alebo nemá daná konšpirácia vo všetkých popisovaných udalostiach pravdu, ale o to, aby človek vôbec začal uvažovať a nielen pasívne prijímať to čo je mu predkladané.

Tým hlavným dôvodom prečo vôbec vznikajú konšpirácie je asymetria informácií. Väčšina ľudí nedisponuje potrebným množstvom informácií a to buď prostým nezáujmom o ne, častejšie však z dôvodu nedostupnosti a utajenia informácií. Aj pri samotnom nezáujme si musíme uvedomiť, že často je to nezáujem vnútený. Informácie sú komplikované, chaotické, nesprávne propagované slúžiace skôr na to, aby človeka zmiatli. Ak chcete príklad stačí sa pozrieť na banky a ich spôsob komunikácie, keď ani väčšina ľudí v nich pracujúcich nevie akým spôsobom vlastne fungujú. Pokiaľ by bolo všetko jasné a čisté, každý by oznamoval všetkým všetky informácie a to zrozumiteľnou formou, nebolo by nielen konšpirácií ale ani nedorozumení. V súčasnom štádiu vývoja ľudstva to však možné nie je, nakoniec keby aj ľudia mali všetky informácie nedokázali by ich spracovať a vyhodnotiť.

Konšpirácie ako už vieme stoja väčšinou na tajných organizáciách a tie svoje aktivity neoznamujú (preto sú tajné). Ako prvá vec nás samozrejme napadne, že ten kto niečo skrýva má k tomu dôvod respektíve nejedná čestne a podľa pravidiel. Prvý dojem býva správny. Podľa mňa len ten kto má čo skrývať, činí tak. Spomeňme na seba, čo skrývame pred kým a hlavne prečo. Vynecháme samozrejme príklad ľudského súkromia, ktoré potrebuje každý z nás (aspoň zatiaľ). Ak tajné organizácie vyvíjajú rozličné aktivity o ktorých nikoho neinformujú, ak vytvárajú asymetriu informácií a niekto alebo niečo dokáže prezradiť čo len malú časť ich tajomstiev či poukázať na ich existenciu, začne sa to konšpiráciami len hemžiť. Nakoniec, aby niekto skryl skutočnosť a vytvoril ešte väčší chaos či zdiskreditoval ľudí a skupiny, ktoré sa snažia odhaliť jeho motívy sám šíri protichodné informácie a teórie. Aj preto je dnes toľko literatúry a ‘odborníkov’ na konšpirácie. Nakoniec stačí ak je človek ako sa hovorí premúdry či kvalitne spracovaný systémom, aby povedal niečo také ako fyzik Martin Mojžiš v relácií Lampa: “Len chorí ľudia sa zaoberajú niečím takým.”

Podľa môjho názoru sú konšpirácie viac na osoh ako škodu. Nútia ľudí rozmýšľať úplne novým a dosiaľ nepoznaným spôsobom, rozvíjajú predstavivosť, učia efektívnym spôsobom získavať, ukladať, triediť, dávať do súvislostí a prezentovať informácie a čo je najdôležitejšie vedú ku kritickému mysleniu a pravde, že nič nie je nemožné a všetko môže byť vždy inak ako sa javí nie na prvý ale aj desiaty pohľad. Jedná sa o istú formu duševného rozvoja a niekedy až ezoterického rozjímania v dobe keď sa všetko unifikuje, zjednodušuje (len na pohľad pod povrchom je všetko čoraz zložitejšie) a ľudia sú pomaličky vedený k tomu, aby verili tým správnym ľuďom a organizáciám všetko a bez výhrad. Človek, ktorý sa začne zaoberať konšpiráciami prestáva uvažovať lineárne a jednorozmerne. Jeho svet tvorí čoraz viac čoraz zložitejších vzťahov a schém.

Rizikom konšpirácií je prílišný únik od reality až paranoja, keď človek očakáva v poštovej schránke bombu, mimozemšťanov maskujúcich sa za politikov, či sa vyhýba pohľadu na oblohu, aby ho nezachytila družica. V tomto prípade dochádza k nespavosti, depresiám, až k stavom ohrozujúcim život nielen dotyčného človeka ale aj jeho blízkych či okolia. Nie zriedka začínajú ľudia uvažovať spôsobom: “Radšej ich zabijem ja ako by na nich mali robiť mimozemšťania experimenty.”

Bohužiaľ je až na príliš veľa konšpiráciách príliš veľa pravdy a kto číta literatúru zameranú týmto smerom či aspoň pozerá dokumenty, kto nie je závislý od tej vskutku fiktívnej reality tvorenej pre jednoduchých ľudí a zamýšľa sa nad udalosťami naozaj do hĺbky zistí, že takmer celou históriu ľudstva znie šepot tajných spoločností, že históriu píšu víťazi a tie skutočne dôležité udalosti sú na okraji záujmu. Nakoniec veľa osobností histórie bolo aspoň v nejakom spolku keď už nie organizácií, skutočnosť že slobodní murári zakladali spojené štáty americké a ich symboly sú na bankovkách je oficiálne známa, rovnako skutočnosť, že sú to prominentní židia a ich dynastie kto vládne najsilnejším bankám už celé generácie.

Z môjho pohľadu nie je možné na súčasnom stupni vývoja človeka ‘problém’ konšpirácii vyriešiť. Pokiaľ bude niekto niečo skrývať budú tu konšpirácie stále a tento stav bude trvať pravdepodobne celé tisícročia, možno stá tisícročia.

Ako riešenie konšpirácií preto navrhujem utopistický scenár zdieľanie maximálneho množstva informácií a spoluprácu celého ľudstva navzájom. Keď sa ľudstvo zjednotí, prestane bojovať proti sebe navzájom, odhodí spory, rasizmus a nenávisť, zmení systém vládnutia a predovšetkým odstráni súčasný ekonomický systém založený na zisku, potom konšpirácie prirodzene zaniknú. Jednoduchšie povedané musí ľudstvo prestať uvažovať o ľuďoch ako samostatných jednotkách a uvedomiť si samé seba ako istý typ kolektívnej inteligencie.

Anton Smataník

Share on Facebook

This entry was posted on Streda, Október 28th, 2009 at 14:25 and is filed under Konspiracie. You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.