Lisabonská zmluva
“Lož obíde pol sveta, kým si pravda obuje topánky.”
Mark Twain
Lisabonská zmluva je dokument nahrádzajúci Európsku ústavu. Premenovaný a čiastočne prepísaný. Jednotlivé body prečo bolo treba povedať nie Lisabonskej zmluve kým bol čas:
Lisabonská zmluva zavádza systém na báze kvalifikovanej väčšiny, pričom počet hlasov závisí od počtu obyvateľov členov. Takže dominantné pozície budú mať najväčší členovia ako Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Španielsko, Rumunsko. Malé krajiny ako sme my, budú úplne na okraji.
Lisabonská zmluva má o 7229 slov viac ako Európska ústava. Úspora je dosiahnutá zmenou formátovania textu. Takto sa Lisabonská zmluva tvári kratšia, respektíve má 274 strán.
Lisabonská zmluva zavádza funkciu európskeho prezidenta, funkciu ministra zahraničia európskej únie so splnomocnením jednať v jej mene.
Rozšíri sa počet oblastí, v ktorých na schválenie stačí kvalifikovaná väčšina. Jednomyseľnosť zostane v zahraničnej politike, daniach, sociálnej politike či u zmien zmlúv Európskej únie.
Lisabonská zmluva bola právoplatne zamietnutá Írmi v prvom referende a preto mala byť stiahnutá ako neschválená. Bol však vyvíjaný enormný nátlak na opakovanie referenda, verejná mienka bola manipulovaná prostredníctvom médií, vyjadrení politikov, nepriamych hrozieb a vnucovania pocitu viny (Európska únia nám dala tak veľa a my ju teraz zrádzame). Keď na druhý krát v referende zmluva prešla nikto nevyjadril žiadne pochybnosti o jeho priebehu či manipulácií občanov Írska.
Lisabonská zmluva umožňuje únii meniť svoje zmluvy bez potreby schválenia a ratifikácie v členských štátoch, ruší sa systém jedného komisára za každý členský štát, národné parlamenty členských štátov budú mať minimálnu rolu.
Lisabonská zmluva odoberá členským štátom právo veta v kontrole Európskej centrálnej banky, v oblasti energetiky, dopravnej politiky a rozpočtu.
Lisabonská zmluva formalizuje eurozónu a rozširuje jej rozhodovacie kompetencie, rozširuje právomoci Europolu – zakladá Európsku políciu, rozširuje kompetencie Európskeho súdneho dvora v oblastiach azylovej a emigračnej politiky, ktorými sa členské štáty musia riadiť. Európska únia získava nové právomoci v oblasti občianskeho a trestného práva, únia získava právomoc definovať trestné činy a stanovovať minimálne trestné sadzby.
Lisabonská zmluva umožní zavedenie trestu smrti v európskej únii.
Drvivá väčšina ľudí – 95% nerozumie Lisabonskej zmluve. Pričom informácií o nej je minimum. Žiadne siahodlhé debaty, žiadne podrobné analýzy a výklady. Jedine tak totiž mohla prejsť.
Média po celej Európe stoja jednoznačne na strane Lisabonskej zmluvy, o nejakom objektívnom pohľade na vec nemôže byť ani reči.
Európska únia sa prijatím Lisabonskej zmluvy značne blíži federácií Spojených štátov amerických. Bude teda môcť často krát rozhodovať o nás bez nás. Jediný človek, ktorý sa rozhodol oponovať jej otvorene a tým aj postupu NWO“New World Order” bol Václav Klaus. Je očividné, že keby ju nepodpísal nájde sa spôsob ako ho obísť a dokončiť ratifikačný proces bez neho.
Dopad Lisabonskej zmluvy je nesmierny aj keď ťažko vyjadriteľný. Už dnes sa podľa prieskumov rozhoduje o väčšine zákonov – 70 až 80% v Európskej únií a nie na domácej pôde, po jej prijatí bude toto číslo narastať až sa priblíži 100-ke. Disproporcie medzi ‘veľkými’ a ‘malými’ krajinami sa nezmenšia, naopak narastú. Brusel bude zastupovať všetky členské krajiny aj keď nie všetky budú súhlasiť s jeho politikou, Brusel bude diktovať všetkým krajinám čo a ako aj keď niektoré z nich budú mať výhrady. Predovšetkým však Lisabonská zmluva vykopla dvere a umožňuje postupne meniť ďalšie a ďalšie zákony a nariadenia veľmi rýchlo a jednoducho. Vďaka tomu budú postupne a po dávkach praktizované veci o ktorých nik z nás dnes ešte nič nevie (pripravené však už sú dávno), ale keď prídu zalapáme po dychu. Až potom si spomenieme, že nebyť Lisabonskej zmluvy nebolo by možné spraviť toto či tamto a aká chyba bola prijať ju.
Stačí sa len pozrieť na celý proces akým sa Lisabonská zmluva prijímala a každý z nás okamžite vidí tu kopu špinavostí, ktorých sa Brusel nijak neštítil keď mu neostávala iná možnosť. Len ťažko ukázať na konkrétne osoby, či organizácie, ktoré mali majoritný záujem aby bola Lisabonská zmluva prijatá. Môžeme vidieť tak maximálne nastrčené figúrky akou je aj José Manuel Barroso. Všetko je súčasťou omnoho väčšieho a ambicióznejšieho plánu – NWO“New World Order”. Časom bude len jedno centrum moci a všetci budeme jeho otrokmi, globálna schéma sa ukáže v priamom slnečnom svetle lebo si to bude môcť dovoliť a najhoršie je, že sme to my, kto jej dá tu moc. Ďalší krok k tomuto cieľu prebehol práve nedávno a väčšina z nás mu nevenovala žiadnu pozornosť, niektorí aspoň tušia, že existuje nejaká Lisabonská zmluva, ale to je tak všetko. Nebyť Klausa a Írskeho nie v prvom referende prešla by jej ratifikácia takmer bez povšimnutia širokej verejnosti.